Zápisky frustrovaného dôchodcu

Kúpeľná liečba býva pre mnohých ľudí nielen poslednou šancou na zlepšenie zdravotného stavu a kvality života. Často je to aj posledná šanca na pohľadanie zvyškov strácajúceho sa libida a možno aj posledný pokus o zaktivizovanie svojho šarmu a neodolateľnosti.

V slovenských kúpeľných mestečkách je preto množstvo dôchodcov, (ktorí sa radšej označujú za seniorov), ktorí hneď po tom, ako sa susedke, či kamarátovi z detstva posťažovali na neustále sa znižujúcu životnú úroveň, obetovali svoje životné úspory na doplatok na kúpeľnú liečbu. A ten býva nemalý.

V kúpeľoch nastáva efekt, ktorý by sme v dobách pred rokom 1989 označili ako združovanie, či upevňovanie kolektívu. Ľudia, akosi začnú mať k sebe bližšie. Podvedome otvárajú svoje najtajnejšie myšlienky a zdôverujú sa iným ľuďom, ktorých doposiaľ vôbec nepoznali. A ktorí po skončení liečenia odídu do neznáma a do zabudnutia, aj keď si vymenia kontaktné údaje a odprisahajú, že si budú volať, písať, navštevovať sa. Legenda hovorí, že sú známe prípady, keď kúpeľné priateľstvo, alebo aj kúpeľný milostný vzťah, pretrval aj do nekúpeľných čias, ale nie je isté, že sa niečo podobné naozaj aj udialo.

Čas plynie v kúpeľoch v iných dimenziách a denný režim nadobúda nové kontúry. Najdôležitejšie nie sú procedúry, alebo večerné tancovačky, ale návšteva jedálne. Čas plynie od raňajok k obedu, od obeda k večeri a od večere k raňajkám. Priestory, v ktorých sa podáva strava bývajú do poslednej chvíle (nevedno prečo) uzamknuté. Na stoličkách pred jedálňami už minimálne v štvrťhodinovom predstihu posedávajú zväčša dámy s účesmi v divokých fialových a krikľavooranžových odtieňoch. Okamžite potom, ako pani vedúca jedálne odomkne tajomnú komnatu, tento sprievod, pripomínajúci dúhový pochod priateľov cukrovej vaty, sa dá do pohybu a strkania, nie nepodobného tomu, aký si pamätáme zo školskej družiny. Barly a vychádzkové paličky dotvárajú atmosféru rytmickými pohybmi a zvukmi, nad ktorými by zapleslal aj guru írskych tancov Michael Flatley.

Po tejto radostnej predohre prichádza skutočná rozkoš. Šprint k servírovacím stolom, pretláčanie sa pri naberaní šalátov, chleba a praženice. A potom konzumácia. Človek by až neveril, čo všetko a v akých množstvách sa zmestí do traviacehi traktu osoby liečenej v slovenských kúpeľoch. Aj keď to nikto nikdy neprizná, ide tu o bohapustú žranicu.

Na druhej strane, vidieť klienta kúpeľov, ktorý si hneď po raňajkách nesie v kaviarničke k stolu pohár piva a pohárik borovičky a sledovať radostný, až nežný výraz na tvári, ktorá prezrádza neuveriteľnú chuť na obsah oboch nádob, vyvoláva až závisť.

Večerné posedenia spojené zvyčajne s tanečnou zábavou poukazujú na ďalší zázrak, ktorý kúpele poskytujú. Frustrované osoby s ťažkými poruchami pohybu sa menia na očarujúce bytosti, plné ľahučkého poletovania. Účelom tejto zmeny nie je pohyb, ale práve hľadanie strateného libida a výsledkom býva sklamanie a stonanie, ktoré na nasledujúci deň sprevádza každý krok nečakane omladeného jedinca.

Frustrácia sa v kúpeľoch nevytráca. Len sa schováva, pretože nie je spoločensky akceptovaná. Po obdržaní zdravotnej dokumentácie na záver kúpeľnej liečby sa dostaví opäť, často v silnejšej podobe. Ale vidina ďalšej a ďalšej liečby, ktorá pohltí ďalšie a ďalšie úspory chudobného dôchodcu, predstavuje nádej, ktorej sa nevyrovná ani spokojný pocit po zhliadnutí prejavu obľúbeného politika. Let´s make us happy again!